Zvýšenie antidumpingového cla na vývoz fotovoltaických modulov z Číny: Výzvy a reakcie

V posledných rokoch zaznamenal globálny fotovoltaický (FV) priemysel prudký rozvoj, najmä v Číne, ktorá sa vďaka technologickému pokroku, výhodám v rozsahu výroby a podpore vládnych politík stala jedným z najväčších a najkonkurencieschopnejších výrobcov FV produktov na svete. S rastom čínskeho FV priemyslu však niektoré krajiny prijali antidumpingové opatrenia proti čínskemu vývozu FV modulov s cieľom chrániť svoj vlastný FV priemysel pred vplyvom lacného dovozu. Nedávno sa na trhoch ako EÚ a USA ďalej zvýšili antidumpingové clá na čínske FV moduly. Čo táto zmena znamená pre čínsky FV priemysel? A ako sa s touto výzvou vysporiadať?

Kontext zvýšenia antidumpingového cla
Antidumpingové clo označuje dodatočnú daň uvalenú krajinou na dovoz z určitej krajiny na jej trhu, zvyčajne v reakcii na situáciu, keď je cena dovážaného tovaru nižšia ako trhová cena v jej vlastnej krajine, s cieľom chrániť záujmy vlastných podnikov. Čína ako významný svetový výrobca fotovoltaických produktov dlhodobo vyváža fotovoltaické moduly za ceny nižšie ako v iných regiónoch, čo viedlo niektoré krajiny k presvedčeniu, že čínske fotovoltaické produkty sú vystavené „dumpingovému“ správaniu, a k uvaleniu antidumpingových ciel na čínske fotovoltaické moduly.

V posledných rokoch EÚ, USA a ďalšie významné trhy zaviedli rôzne úrovne antidumpingových ciel na čínske fotovoltaické moduly. V roku 2023 sa EÚ rozhodla zvýšiť antidumpingové clá na čínske fotovoltaické moduly, čím sa ďalej zvýšili náklady na dovoz a čínsky vývoz fotovoltaických panelov vyvinul väčší tlak. Zároveň Spojené štáty sprísnili opatrenia týkajúce sa antidumpingových ciel na čínske fotovoltaické produkty, čo ďalej ovplyvnilo podiel čínskych fotovoltaických podnikov na medzinárodnom trhu.

Dopad zvýšenia antidumpingových ciel na čínsky fotovoltaický priemysel
Zvýšenie exportných nákladov

Úprava antidumpingového cla smerom nahor priamo zvýšila vývozné náklady čínskych fotovoltaických modulov na medzinárodnom trhu, čím čínske podniky stratili svoju pôvodnú konkurenčnú výhodu v cene. Samotný fotovoltický priemysel je kapitálovo náročný, ziskové marže sú obmedzené, zvýšenie antidumpingového cla nepochybne zvýšilo tlak na náklady čínskych fotovoltaických podnikov.

Obmedzený podiel na trhu

Zvýšenie antidumpingových ciel môže viesť k poklesu dopytu po čínskych fotovoltaických moduloch v niektorých cenovo citlivých krajinách, najmä v niektorých rozvojových krajinách a na rozvíjajúcich sa trhoch. S poklesom exportných trhov môžu čínske fotovoltaické podniky čeliť riziku, že ich trhový podiel prevezmú konkurenti.

Klesajúca ziskovosť spoločností

Podniky môžu čeliť klesajúcej ziskovosti v dôsledku rastúcich nákladov na vývoz, najmä na kľúčových trhoch, ako sú EÚ a USA. Spoločnosti zaoberajúce sa fotovoltaikou musia upraviť svoje cenové stratégie a optimalizovať svoje dodávateľské reťazce, aby sa vyrovnali s tlakom na zisk, ktorý môže byť dôsledkom dodatočného daňového zaťaženia.

Zvýšený tlak na dodávateľský reťazec a kapitálový reťazec

Dodávateľský reťazec fotovoltického priemyslu je zložitejší, od obstarávania surovín až povýroba, až po dopravu a inštaláciu, každý článok zahŕňa veľký objem kapitálového toku. Zvýšenie antidumpingového cla môže zvýšiť finančný tlak na podniky a dokonca ovplyvniť stabilitu dodávateľského reťazca, najmä na niektorých trhoch s nízkymi cenami, čo môže viesť k prerušeniu kapitálového reťazca alebo prevádzkovým ťažkostiam.

Čínsky fotovoltaický priemysel čelí rastúcemu tlaku zo strany medzinárodných antidumpingových ciel, ale vďaka silným technologickým ložiskám a priemyselným výhodám si stále dokáže udržať svoje miesto na svetovom trhu. Vzhľadom na čoraz prísnejšie obchodné prostredie musia čínske fotovoltaické podniky venovať väčšiu pozornosť inovačnej, diverzifikovanej trhovej stratégii, budovaniu súladu s predpismi a zvyšovaniu hodnoty značky. Prostredníctvom komplexných opatrení sa čínsky fotovoltaický priemysel dokáže nielen vyrovnať s výzvou antidumpingu na medzinárodnom trhu, ale aj ďalej podporovať zelenú transformáciu globálnej energetickej štruktúry a pozitívne prispieť k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja globálnej energetiky.


Čas uverejnenia: 9. januára 2025